TEÓRIAOdbornEJ PSYCHOLÓGIE
Táto základná teoretická časť je venovaná tým účastníkom cestnej premávky, ktorí sa znenazdajky, ale zo zákonných dôvodov dostavili pred dopravného psychológa a dostatočne nechápu dôvody prečo vôbec pred dopravného psychológa prišli, alebo čo to tá dopravná psychológia vlastne je a čo je jej cieľom…
Dopravná psychológia je aplikovaný odbor psychológie, ktorá študuje vzťah medzi psychickými procesmi a správaním sa účastníkov cestnej premávky. Z dopravnej psychológie sa vymedzujú letecká psychológia, železničná psychológia a lodná a vodná dopravná psychológia. Mnohé teoretické východiská majú spoločné, odlišujú sa iba v drobných špecifikáciách prostredia, v ktorom sa používajú. Všeobecne platí, že dopravná psychológia ma za cieľ aplikovať teoretické aspekty psychológie s cieľom zlepšiť dopravnú mobilitu tým, že pomáha rozvíjať a aplikovať opatrenia proti dopravnej nehodovosti, rovnako ako tým, že vedie požadované správanie prostredníctvom vzdelávania a motiváciu účastníkov ako cestnej premávky, tak i leteckej, železničnej a lodnej a vodnej dopravy.
Predmetom záujmu dopravnej psychológie je psychicky regulované správanie človeka v špecifických dopravných podmienkach, ktoré sú dané individuálnymi vlastnosťami človeka, jeho predbežnou prípravou a výcvikom, druhom a charakterom dopravy a dopravnej techniky.
Individualita medzi ľuďmi sa prejavuje v myslení, správaní a konaní. Odlišnosti v schopnostiach, vlastnostiach i celkovom zameraní osobnosti človeka vytvára u každého iné predpoklady pre rozličné povolania. Do profesií so zvýšenými nárokmi alebo špecifickými požiadavkami na psychiku nie je možné preto zaraďovať kohokoľvek bez ohľadu na to, či má alebo nemá primerané osobné predpoklady pre danú činnosť, bez preskúmania spôsobilosti pracovníkov, ktorí majú takéto psychicky náročné profesie vykonávať. Preto existuje aj aplikovaná psychologická disciplína – dopravná psychológia.
Vývoj Dopravnej psychológie
Dopravná psychológia sa vo svojom vývoji síce stáva relatívne samostatnou špecializáciou v rámci aplikovaných psychologických disciplín, ale neustále vychádza zo zásady využitia komplexných hľadísk ostatných vedných disciplín. Z ich poznatkov sa vyberá jednotný súbor požiadaviek vzťahujúcich sa na účastníkov dopravy, ale aj na dopravné podmienky, v ktorých je doprava realizovaná. Dôležitosť funkčných možností vnímania, rozhodovania a konania ako aj činnosti človeka v šírke sociálneho kontextu tak spája dopravnú psychológiu s bázou poznatkov aplikovaných a špeciálnych vedných disciplín. Jedná sa o integráciu napr. klinickej, sociálnej psychológie, psychofyziológie a neuropsychológie, psychológie práce a organizácie, pedagogickej a školskej psychológie, inžinierskej psychológie. Vo vzťahu k technickým vedám uplatňuje a zároveň využíva poznatky strojárstva, urbanistiky, enviromentalistiky atď. Dopravná psychológia spomínané disciplíny obohacuje o rad nových zistení v oblastiach problematiky človek – dopravný systém. Dopravná psychológia sa tak stala z hľadiska psychologických vied špeciálnou psychologickou disciplínou a je príkladom relatívne mladej, modernej interdisciplinárnej vedy – upevňuje svoju dôležitosť a špecializáciu pri uplatňovaní sociálnych a právnych noriem v dopravnej praxi a pri realizácii bezpečnej mobility.
Z vnútorného pohľadu dopravná psychológia teda sústreďuje praktické využitie výskumných výsledkov o činnosti človeka v rámci systému "človek-dopravný prostriedok-dopravné prostredie" smerujúc cez psychické vlastnosti, stavy a ovplyvňujúce procesy človeka k umožneniu funkčnosti a udržaniu optimálnej výkonnosti ľudskej zložky v tomto systéme. Paradoxne platí predpoklad, že totiž človek je síce najmenej spoľahlivým článkom celého systému (dopravného), aj keď je zároveň jeho ústredným článkom, ktorý činnosť systému riadi, reguluje a využíva. Spoľahlivosť celého dopravného systému je daná správnou funkciou a spoľahlivosťou všetkých jeho častí – a teda aj človeka. Preto je komplexná činnosť dopravného psychológa, ktorý prostredníctvom vedeckých metód prispeva k riešeniu otázok bezpečnej mobility človeka v systéme dopravy stále dôležitejšia.
DoPRAVNÝ psychológ
- Posudzuje psychickú spôsobilosť žiadateľov o získanie vodičských oprávnení a vodičov špeciálnych skupín (VRZ, ADR, TAXI, DORUČOVATEĽSTVO, INŠTRUKTORI), ďalej preveruje psychickú spôsobilosť vodičov podľa príslušných zákonných ustanovení (pravidelné vyšetrenia, vyšetrenia na základe rozhodnutí orgánov PZ MV SR, 3 vážne dopravné priestupky v priebehu posledných 12 mesiacov atď…). Podrobuje vodičov ktorí sa dopustili dopravných priestupkov pod vplyvom alkoholu, návykových látok a liečiv odbornému poradenstvu.
- Posudzuje psychickú spôsobilosť na výkon práce a taktiež poskytuje psychologickú starostlivost a personálne poradenstvo pri výbere zamestnancov na výkon práce. Uplatňuje poznatky a postupy psychológie v riadení výkonnosti so zameraním na špecifiká práce a pôsobnosti v doprave. Vykonáva expertíznu, konzultačnú a posudkovú činnosť pri objektivizácii podmienok práce, pracovného prostredia a ľudského činiteľa. Podieľa sa na prevencii zlyhania dopravného systému z pohľadu špeciálnej aplikovanej psychológie, fyziológie práce a ergonómie.
- Na výkon tohto povolania je požadované nasledovné vzdelanie:
– Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore psychológia so základnou špecializáciou klinická, poradenská, sociálna alebo pracovná psychológia.
Ďalej sú požadované tieto odborné certifikáty a osvedčenia:
– Osvedčenie o príprave na výkon práce v zdravotníctve podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 33 ods. 3).
– Certifikát o odbornej spôsobilosti na výkon certifikovanej pracovnej činnosti DOPRAVNÁ PSYCHOLÓGIA (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov – § 56 ods. 3).
– Odborná prax aspoň 5 rokov. Výkon tohto povolania vyžaduje zákonom stanovenú odbornú prax: – aspoň 5 rokov. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, Strana 2/5 www.istp.sk spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov